Bhagavad Gita 2.1
सञ्जय उवाच तं तथा कृपयाऽविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम्। विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः।।
sañjaya uvācha taṁ tathā kṛipayāviṣhṭamaśhru pūrṇākulekṣhaṇam viṣhīdantamidaṁ vākyam uvācha madhusūdanaḥ
Word-by-Word
| Sanskrit | Transliteration | Meaning |
|---|---|---|
| sañjayaḥ uvācha | sañjayaḥ uvācha | Sanjay said |
| tam | tam | to him (Arjun) |
| tathā | tathā | thus |
| kṛipayā | kṛipayā | with pity |
| āviṣhṭam | āviṣhṭam | overwhelmed |
| aśhru-pūrṇa | aśhru-pūrṇa | full of tears |
| ākula | ākula | distressed |
| īkṣhaṇam | īkṣhaṇam | eyes |
| viṣhīdantam | viṣhīdantam | grief-stricken |
| idam | idam | these |
| vākyam | vākyam | words |
| uvācha | uvācha | said |
| madhusūdanaḥ | madhusūdanaḥ | Shree Krishn, slayer of the Madhu demon |
Sanjaya said: To him, who was thus overcome with pity, despondent, with eyes full of tears and agitated, Madhusudana (the destroyer of Madhu) or Krishna spoke these words.
संजय ने कहा -- इस प्रकार करुणा और विषाद से अभिभूत, अश्रुपूरित नेत्रों वाले आकुल अर्जुन से मधुसूदन ने यह वाक्य कहा।।