Bhagavad Gita 2.62
ध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते। सङ्गात् संजायते कामः कामात्क्रोधोऽभिजायते।।
dhyāyato viṣhayān puṁsaḥ saṅgas teṣhūpajāyate saṅgāt sañjāyate kāmaḥ kāmāt krodho ’bhijāyate
Word-by-Word
| Sanskrit | Transliteration | Meaning |
|---|---|---|
| dhyāyataḥ | dhyāyataḥ | contemplating |
| viṣhayān | viṣhayān | sense objects |
| puṁsaḥ | puṁsaḥ | of a person |
| saṅgaḥ | saṅgaḥ | attachment |
| teṣhu | teṣhu | to them (sense objects) |
| upajāyate | upajāyate | arises |
| saṅgāt | saṅgāt | from attachment |
| sañjāyate | sañjāyate | develops |
| kāmaḥ | kāmaḥ | desire |
| kāmāt | kāmāt | from desire |
| krodhaḥ | krodhaḥ | anger |
| abhijāyate | abhijāyate | arises |
When one thinks of objects, attachment to them arises; from attachment, desire is born; from desire, anger arises.
विषयों का चिन्तन करने वाले पुरुष की उसमें आसक्ति हो जाती है? आसक्ति से इच्छा और इच्छा से क्रोध उत्पन्न होता है।।