Brihadaranyaka Upanishad 1.2
ऊवध्यमस्यार्धजग्धं सिकताः सिन्धवो गुदाः । यकृच्च क्लोमानश्च पर्वताः । ओषधयश्च वनस्पतयश्च लोमानि । उद्यन् पूर्वार्धः निम्लोचन् जघनार्धः । यद्विजृम्भते तद्विद्योतते । यद्विधूनुते तत्स्तनयति । यन्मेहति तद्वर्षति । वागेवास्य वाक् ॥
uvadhyam asyardhajagdham sikatah sindhavo gudah | yakrich cha klomanash cha parvatah | oshadhayash cha vanaspatayash cha lomani | udyan purvardha nimlochañ jaghanardha | yad vijrimbhate tad vidyotate | yad vidhunute tat stanayati | yan mehati tad varshati | vag evasyaa vak ||
Its half-digested food is the sand; its blood-vessels are the rivers; its liver and lungs are the mountains. Its herbs and trees are the hairs on its body. The rising sun is its fore-part; the setting sun is its hind-part. When it yawns, there is lightning; when it shakes, there is thunder; when it urinates, there is rain. Speech indeed is its voice.
उसका अरà¥à¤§à¤ªà¤šà¤¾ à¤à¥‹à¤œà¤¨ बालू है; नदियाठउसकी रकà¥à¤¤à¤µà¤¾à¤¹à¤¿à¤¨à¤¿à¤¯à¤¾à¤ हैं; परà¥à¤µà¤¤ यकृत और फà¥à¤«à¥à¤«à¥à¤¸ हैं। ओषधियाठऔर वनसà¥à¤ªà¤¤à¤¿à¤¯à¤¾à¤ उसके रोम हैं। उदित होता सूरà¥à¤¯ उसका पूरà¥à¤µà¤¾à¤°à¥à¤§ है, असà¥à¤¤ होता सूरà¥à¤¯ पशà¥à¤šà¤¾à¤°à¥à¤§ है। जब वह जमà¥à¤¹à¤¾à¤ˆ लेता है, बिजली चमकती है; जब कà¤à¤ªà¤¤à¤¾ है, गरà¥à¤œà¤¨ होती है; जब मूतà¥à¤° विसरà¥à¤œà¤¨ करता है, वरà¥à¤·à¤¾ होती है। वाकॠही उसकी वाणी है।