Brihadaranyaka Upanishad 3.52
स होवाच | एतद्वै तदक्षरं गार्गि ब्राह्मणा अभिवदन्ति | अस्थूलमनण्वह्रस्वमदीर्घमलोहितमस्नेहमच्छायमतमोऽवाय्वनाकाशमसङ्गमरसमगन्धमचक्षुष्कमश्रोत्रमवागमनोऽतेजस्कमप्राणममुखममात्रमनन्तरमबाह्यम् | न तदश्नाति किंचन न तदश्नाति कश्चन ॥
sa hovacha | etad vai tad aksharam gargi brahmana abhivadanti | asthulam ananv ahrasvam adirgham alohitam asneham achchhayam atamo'vayv anakasham asangam arasam agandham achakshushkam ashrotram avag amano'tejaskam apranam amukham amatram anantaram abahyam | na tad ashnati kinchana na tad ashnati kashchana ||
He said: 'That, O Gargi, is what the knowers of Brahman call the Imperishable (Akshara). It is neither gross nor subtle, neither short nor long, not red, not adhesive, not shadowy, not dark, not air, not space, unattached, without taste, without smell, without eyes, without ears, without speech, without mind, without radiance, without breath, without mouth, without measure, having no inside and no outside. It does not eat anything, nor does anything eat it.'
उन्होंने कहा — 'गार्गि! ब्रह्मवेत्ता जिसे अक्षर कहते हैं, यही वह है। वह न स्थूल है न अणु, न ह्रस्व न दीर्घ, न लोहित (रक्तिम), न स्निग्ध, न छायामय, न तमोमय, न वायु है, न आकाश; वह असङ्ग है, बिना रस, बिना गन्ध, बिना चक्षु, बिना श्रोत्र, बिना वाणी, बिना मन, बिना तेज, बिना प्राण, बिना मुख; उसका कोई परिमाण नहीं, उसका न कोई भीतर है, न कोई बाहर। वह न किसी को खाता है, न उसे कोई खाता है।'