VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Brihadaranyaka Upanishad 4.25

अथ यथा अस्मिन् परलोकस्थान आक्रमणं भवति तथैनमाक्रमणं विदित्वा उभयान्पापमनः सुकृतांश्च पश्यति स यदा स्वपिति अस्माल्लोकात्सर्वावतो मात्रामपादाय स्वयं विहत्य स्वयं निर्माय स्वेन भासा स्वेन ज्योतिषा स्वपिति ॥

atha yathaa asmin paralokasthaana aakramanam bhavati tathai nam aakramanam viditvaa ubhayaan paapmanah sukritaamsh cha pashyati sa yadaa svapiti asmaal lokaat sarvaavato maatraam apaadaaya svayam vihatya svayam nirmaaya svena bhaasaa svena jyotishaa svapiti

Now as approach is made to the other world, one recognizes both — the evils and the blessings. When he sleeps, taking from this world material of every kind, he himself destroys, he himself builds up, and he sleeps by his own brightness, by his own light.

और जैसा वह परलोक-स्थान का आक्रमण (मार्ग) होता है, वैसा ही जानकर वह दोनों — पाप और पुण्य — को देखता है। जब वह सोता है, तब इस सर्व-धारी लोक से सामग्री लेकर, स्वयं विघटित करके, स्वयं रचकर, अपने ही प्रकाश से, अपनी ही ज्योति से सोता है।