Brihadaranyaka Upanishad 5.15
यदा वै पुरुषोऽस्माल्लोकात्प्रैति स वायुमागच्छति; तस्मै स तत्र विजिहीते यथा रथचक्रस्य खं, तेन स ऊर्ध्व आक्रमते; स आदित्यमागच्छति, तस्मै स तत्र विजिहीते यथालम्बरस्य खम्, तेन स ऊर्ध्व आक्रमते; स चन्द्रमसमागच्छति, तस्मै स तत्र विजिहीते यथा दुन्दुभेः खं, तेन स ऊर्ध्व आक्रमते; स लोकमागच्छत्यशोकमहिमं, तस्मिन्वसति शाश्वतीः समाः ॥
yadaa vai purusho'smaallokaat praiti sa vaayumaagachchhati; tasmai sa tatra vijihiite yathaa rathachakrasya kham, tena sa oordhva aakramate; sa aadityamaagachchhati, tasmai sa tatra vijihiite yathaalambarasya kham, tena sa oordhva aakramate; sa chandramasamaagachchhati, tasmai sa tatra vijihiite yathaa dundubheh kham, tena sa oordhva aakramate; sa lokamaagachchhatyashokamahimam, tasminvasati shaashvatiih samaah
When a person departs from this world, he reaches the air, which makes an opening for him like the hole of a chariot wheel, and through it he rises. He reaches the sun, which makes an opening like that of a tabor, and through it he rises. He reaches the moon, which makes an opening like that of a drum, and through it he rises. He reaches a world that is free from grief and cold, and there he dwells for eternal years.
जब पुरुष इस लोक से प्रयाण करता है, वह वायु तक पहुँचता है। वायु उसके लिए वहाँ रथ-चक्र के छिद्र-तुल्य द्वार बनाती है, जिससे वह ऊपर चढ़ता है। फिर वह आदित्य तक पहुँचता है; आदित्य उसके लिए दुन्दुभि-छिद्र-तुल्य द्वार बनाता है, जिससे वह ऊपर चढ़ता है। फिर वह चन्द्रमा तक पहुँचता है; चन्द्रमा उसके लिए ढोल-छिद्र-तुल्य द्वार बनाता है, जिससे वह ऊपर चढ़ता है। फिर वह उस लोक में पहुँचता है जो शोक तथा शीत से रहित है, और वहाँ अनन्त वर्षों तक निवास करता है।