Brihadaranyaka Upanishad 5.17
अन्नं ब्रह्मेत्येक आहुः तन्न तथा, पूयति वा अन्नमृते प्राणात्; प्राणो ब्रह्मेत्येक आहुः, तन्न तथा, शुष्यति वै प्राण ऋतेऽन्नात्; एते ह त्वेव देवते एकधाभूयं भूत्वा परमतां गच्छतः; तद्ध स्माह प्रातृदः पितरम्, किं स्विदेवैवं विदुषे साधु कुर्याम्, किमेवास्मा असाधु कुर्यामिति; स ह स्माह पाणिना, मा प्रातृद, कस्त्वेनयोरेकधाभूयं भूत्वा परमतां गच्छतीति; तस्मा उ हैतदुवाच वीति; अन्नं वै वि, अन्ने हीमानि सर्वाणि भूतानि विष्टानि; रमिति; प्राणो वै रम्, प्राणे हीमानि सर्वाणि भूतानि रमन्ते; सर्वाणि ह वा अस्मिन् भूतानि विशन्ति, सर्वाणि भूतानि रमन्ते, य एवं वेद ॥
annam brahmetyeka aahuh tanna tathaa, puuyati vaa annamrite praanaat; praano brahmetyeka aahuh, tanna tathaa, shushyati vai praana rite'nnaat; ete ha tveva devate ekadhaa bhuuyam bhuutvaa paramataam gachchhatah; taddha smaaha praatridah pitaram, kim svideva evam vidushe saadhu kuryaam, kimevaasmaa asaadhu kuryaamiti; sa ha smaaha paninaa, maa praatrid, kastvenayorekadhaa bhuuyam bhuutvaa paramataam gachchhatiiti; tasmaa u haitaduvaacha viiti; annam vai vi, anne himaani sarvaani bhuutaani vishtaani; ramiti; praano vai ram, praane himaani sarvaani bhuutaani ramante; sarvaani ha vaa asmin bhuutaani vishanti, sarvaani bhuutaani ramante, ya evam veda
Some say food is Brahman, but that is not so — food decays without the vital force. Others say the vital force is Brahman, but that is not so — the vital force dries up without food. When these two deities become one, they attain the supreme state. Pratrida asked his father, 'What good can I do to one who knows this, or what harm?' The father said with a gesture, 'Do not say so, Pratrida — who can attain the supreme state by becoming one with these two?' He then told him 'Vi' — food is 'Vi,' for all beings are established in food; and 'Ram' — the vital force is 'Ram,' for all beings delight in the vital force. All beings indeed enter him and all beings delight in him who knows this.
कुछ कहते हैं ‘अन्न ही ब्रह्म है’ — किन्तु ऐसा नहीं, क्योंकि प्राण के बिना अन्न सड़ जाता है। कुछ कहते हैं ‘प्राण ही ब्रह्म है’ — किन्तु ऐसा नहीं, क्योंकि अन्न के बिना प्राण सूख जाता है। ये दोनों देवता एक होकर ही परम स्थिति को प्राप्त होते हैं। प्रातृद ने अपने पिता से पूछा, ‘ऐसा जानने वाले के लिए मैं क्या भला कर सकूँगा, या क्या बुरा कर सकूँगा?’ पिता ने हाथ से इशारा करके कहा, ‘नहीं, प्रातृद! इन दोनों के एक होकर परमत्व को कौन प्राप्त कर सकता है?’ फिर पिता ने उसे यह कहा — ‘वि’ अन्न है, क्योंकि सब प्राणी अन्न में प्रविष्ट हैं; ‘रम्’ प्राण है, क्योंकि सब प्राणी प्राण में रमण करते हैं। जो ऐसा जानता है, उसमें सब प्राणी प्रविष्ट होते हैं और सब प्राणी रमण करते हैं।