Brihadaranyaka Upanishad 5.24
प्राणोऽपानो व्यान इत्यष्टावक्शराणि; अष्टाक्शरं ह वा एकं गायत्र्यै पदम्; एतद्ध वा अस्या एतत्; स यावदिदं प्राणि तावद्ध जयति, यो'स्या एतदेवं पदं वेद; अथास्या एतदेव तुरीयं दर्शतं पदं परोरजा य एष तपति; यद्वै चतुर्थं तत्तुरीयम्; दर्शतं पदमिति ददृश इव ह्येष; परोरजा इति सर्वमु ह्येवैष रज उपर्युपरि तपति; एवं हैव श्रिया यशसा तपति, यो'स्या एतदेवं पदं वेद ॥
praano'paano vyaana ityashtaavaksharaani; ashtaaksharam ha vaa ekam gaayatryai padam; etaddha vaa asyaa etat; sa yaavadidaam praani taavaddha jayati, yo'syaa etadevam padam veda; athaasyaa etadeva turiiyam darshatam padam parorajaa ya esha tapati; yadvai chaturtham tatturiiyam; darshatam padamiti dadresha iva hyeshah; parorajaa iti sarvamu hyevaisha raja uparyupari tapati; evam haiva shriyaa yashasaa tapati, yo'syaa etadevam padam veda
Prana, Apana, and Vyana — these comprise eight syllables. The third foot of the Gayatri has eight syllables. These three vital forces constitute that third foot. One who knows this foot wins as many living beings as there are. Its fourth, apparently visible foot is that which shines beyond the sky — the sun. 'Turiya' means the fourth. 'Apparently visible foot' — because the sun is visible. 'Beyond the sky' — because it shines higher and higher above everything. One who knows this foot shines with glory and renown.
‘प्राण, अपान, व्यान’ — ये आठ अक्षर हैं। आठ अक्षर ही गायत्री का एक पाद है। यही उसका वह तीसरा पाद है। जो इसे इस प्रकार जानता है, वह जितने भी प्राणी हैं, उन सब को जीत लेता है। और इसका वह चौथा, दिखाई देने वाला, रजोलोक से परे का पाद यही है — जो यह तपता हुआ सूर्य है। ‘तुरीय’ का अर्थ है चौथा। ‘दिखाई देने वाला पाद’ — क्योंकि यह दृश्यमान है। ‘रजोलोक से परे’ — क्योंकि यह सबके ऊपर-ऊपर तपता है। जो इसके इस पाद को ऐसा जानता है, वह श्री और यश से तपता है।