VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Brihadaranyaka Upanishad 5.27

स य इमांस्त्रीँल्लोकान्पूर्णान्प्रतिगृह्णीयात् सोऽस्या एतत्प्रथमं पदमाप्नुयात्; अथ यावतीयं त्रयी विद्या, यस्तावत्प्रतिगृह्णीयात् सोऽस्या एतद्द्वितीयं पदमाप्नुयात्; अथ यावदिदं प्राणि, यस्तावत्प्रतिगृह्णीयात् सोऽस्या एतत्तृतीयं पदमाप्नुयात्; अथास्या एतदेव तुरीयं दर्शतं पदं परोरजा य एष तपति—नैव केनचनाप्यम्; कुत उ एतावत्प्रतिगृह्णीयात् ॥

sa ya imaamstriimllokaan puurnaan pratigriihniiyaat so'syaa etatprathamam padamaapnuyaat; atha yaavatiiyam trayii vidyaa, yastaavatpratigriihniiyaat so'syaa etaddvitiiyam padamaapnuyaat; atha yaavadidaam praani, yastaavatpratigriihniiyaat so'syaa etattritiiyam padamaapnuyaat; athaasyaa etadeva turiiyam darshatam padam parorajaa ya esha tapati — naiva kenachanaapyam; kuta u etaavatpratigriihniiyaat

If one were to receive these three worlds full of wealth, one would obtain only the first foot. If one were to receive as much as this threefold knowledge extends, one would obtain the second foot. If one were to receive as many living beings as there are, one would obtain the third foot. But the fourth foot — the apparently visible one beyond the sky, the shining sun — can never be equalled by anyone. How then could one receive a gift to match it?

जो इन तीनों लोकों को धन-पूर्ण करके दान में ग्रहण करे, वह उसके (गायत्री के) इस प्रथम पाद को ही प्राप्त करता है। जो जितनी त्रयी विद्या है, उतनी दान में ग्रहण करे, वह उसके इस द्वितीय पाद को प्राप्त करता है। जो जितने प्राणी हैं, उन्हें दान में ग्रहण करे, वह उसके इस तृतीय पाद को प्राप्त करता है। किन्तु इसका जो चौथा, दर्शनीय, रजोलोक से परे का तपता हुआ पाद है — वह किसी से भी तुल्य नहीं हो सकता। फिर इतने का प्रतिग्रह कौन कर सकता है?