VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Brihadaranyaka Upanishad 5.29

एतद्ध वै तज्जनको वैदेहो बुडिलमाश्वतराश्विमुवाच—यन्नु हो, तद्गायत्रीविदब्रूथाः, अथ कथं हस्ती भूतो वहसीति; मुखं ह्यस्या सम्राण्न विदामासेति होवाच; तस्या अग्निरेव मुखम्; यदि ह वा अपि बह्विवाग्नावभ्यादधति, सर्वमेव तत्सन्दहति; एवं हैवैवंविद्यद्यपि बहु पापमिव कुरुते, सर्वमेव तत्सन्तप्य शुद्धः पूतोऽजरोऽमृतः सम्भवति ॥

etaddha vai tajjanako vaideho budilamaashvatarashvimuvaacha — yannu ho, tadgaayatriividabruuthaah, atha katham hastii bhuuto vahasiiti; mukham hyasyaa samraanna vidaamaaseti hovaacha; tasyaa agniireva mukham; yadi ha vaa api bahvivaagnaavashhyaadadhati, sarvameva tatsandahati; evam haivaivamvidyadyapi bahu paapamiva kurute, sarvameva tatsantapya shuddhah puuto'jaro'mritah sambhavati

Janaka, emperor of Videha, said to Budila Ashvatarasvi: 'You professed to know the Gayatri; then how is it that you are carrying loads as an elephant?' Budila replied, 'Because I did not know its mouth, Your Majesty.' Janaka explained: 'Fire is its mouth. Even if one puts a large quantity of fuel into fire, it burns it all. Similarly, one who knows this, even if he commits a great deal of sin, consumes it all and becomes pure, cleansed, undecaying, and immortal.'

यह वही है जो विदेहराज जनक ने बुडिल आश्वतराश्वि से कहा था — ‘अरे, तू कहता था कि गायत्री का ज्ञाता है, फिर हाथी के समान भार ढोता हुआ क्यों जा रहा है?’ बुडिल बोला, ‘सम्राट्! मैं इसका मुख नहीं जानता था।’ जनक बोले — ‘उसका मुख अग्नि ही है। यदि अग्नि में अत्यधिक ईंधन डाला जाए, तो वह सब को भस्म कर देती है। उसी प्रकार ऐसा जानने वाला यदि बहुत-सा पाप-तुल्य कर्म भी करे, तो वह उस सब को भस्म करके शुद्ध, पवित्र, अजर और अमर हो जाता है।’