VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Brihadaranyaka Upanishad 5.4

अथ हैनमसुरा ऊचुः, ब्रवीतु नो भवानिति; तेभ्यो हैतदेवाक्शरमुवाच द इति; व्यज्ञासिष्टा इति; व्यज्ञासिष्मेति होचुः, दयध्वमिति न आत्थेति; ओमिति होवाच, व्यज्ञासिष्टेति; तदेतदेवैषा दैवी वागनुवदति स्तनयित्नुर् द द द इति—दाम्यत दत्त दयध्वमिति; तदेतत्त्रयं शिक्शेत्—दमं दानं दयामिति ॥

atha hainamasuraa oochuh, braviitu no bhavaaniti; tebhyo haitadevaaksharamuvaacha da iti; vyajnaasishta iti; vyajnaasishmeeti hochuh, dayadhvamiti na aattheti; omiti hovaacha, vyajnaasishtheti; tadetadevaishaa daivii vaaganuavadati stanayitnur da da da iti — daamyata datta dayadhvamiti; tadetattrayam shiksheet — damam daanam dayaamiti

Then the demons said to him, 'Please instruct us, sir.' He told them 'Da' and asked, 'Have you understood?' They said, 'Yes, you tell us to have compassion (Dayadhvam).' He said, 'Yes, you have understood.' That same thing is repeated by the heavenly voice, the cloud, as 'Da, Da, Da' — control yourselves, give, have compassion. Therefore one should learn these three: self-control, charity, and compassion.

तत्पश्चात् असुरों ने कहा, ‘भगवन्, हमें उपदेश दीजिए।’ उन्होंने उनसे भी वही अक्षर ‘द’ कहा और पूछा, ‘समझे?’ उन्होंने कहा, ‘समझ गए — आप हमें ‘दयध्वम्’ अर्थात् दया का उपदेश देते हैं।’ प्रजापति बोले, ‘ॐ, ठीक समझे।’ वही दिव्य वाणी मेघ-गर्जन के रूप में आज भी ‘द द द’ — दाम्यत, दत्त, दयध्वम् — दोहराती है। अतः मनुष्य को इन तीन का अभ्यास करना चाहिए — दम, दान और दया।