VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Brihadaranyaka Upanishad 6.7

ते हेमे प्राणा अहंश्रेयसि व्यूदिरे; वाग्घोवाच, अहं वसिष्ठास्मि इति; चक्शुर्होवाच, अहं प्रतिष्ठास्मि इति; श्रोत्रं होवाच, अहं सम्पदस्मि इति; मनो होवाच, अहमायतनमस्मि इति; रेतो होवाच, अहं प्रजातिरस्मि इति; तं ह प्राण उवाच, मा मोहमापद्यथ; अहमेवैतत् पञ्चधात्मानं प्रविभज्यैतदन्नमवष्टभ्य विधारयामि इति; ते ह श्रद्दधानास्तेऽश्रद्दधाना एवोत्क्रामणं चक्रुः ॥

te heme praanaa ahamshreyasi vyuudire; vaagghavaacha, aham vasishthaasmiti; chakshurhovaacha, aham pratishthaasmiti; shrotramahovaacha, aham sampadasmiti; mano hovaacha, ahmaayatanamasmiti; reto hovaacha, aham prajaatirasmiti; tam ha praana uvaacha, maa mohamapadyatha; ahamevaittat panchadhaat maanaam pravibhajyaitadannamavashtabhya vidhaarayaamiti; te ha shraddadhaanaaste'shraddadhaanaa evotkraamanam chakruh

These organs once disputed about their relative superiority. Speech said, 'I am the most excellent.' The eye said, 'I am the firm basis.' The ear said, 'I am prosperity.' The mind said, 'I am the abode.' The generative organ said, 'I am procreation.' Then Prana said to them, 'Do not fall into delusion. It is I who, dividing myself into five, support this body and hold it together.' They did not believe him. So he prepared to depart.

एक बार ये प्राण ‘मैं श्रेष्ठ हूँ, मैं श्रेष्ठ हूँ’ — ऐसा कहकर विवाद करने लगे। वाणी बोली, ‘मैं वसिष्ठ हूँ।’ चक्षु बोला, ‘मैं प्रतिष्ठा हूँ।’ श्रोत्र बोला, ‘मैं सम्पदा हूँ।’ मन बोला, ‘मैं आयतन हूँ।’ रेतस् बोला, ‘मैं प्रजाति हूँ।’ तब प्राण ने उनसे कहा, ‘मोह में मत पड़ो। मैं ही पाँच रूपों में अपने को विभक्त कर इस अन्न (शरीर) को आश्रय देकर धारण करता हूँ।’ उन्हें विश्वास नहीं हुआ, इसलिए प्राण ने प्रयाण की तैयारी की।