Chandogya Upanishad 3.70
तं चेदेतस्मिन्वयसि किञ्चिदुपतपेत्स ब्रूयात्प्राणा वसव इदं मे प्रातःसवनं माध्यन्दिनꣳसवनमनुसन्तनुतेति माहं प्राणानां वसूनां मध्ये यज्ञो विलोप्सीयेत्युद्धैव तत एत्यगदो ह भवति ॥ २ ॥
3.16.2 — tam chedetasminvayasi kinchidupatapetsa bruyatprana vasava idam me pratahsavanam madhyandinamsavanamanusantanuteti maham prananam vasunam madhye yajno vilopsiyetyuddhaiva tata etyagado ha bhavati || 2 ||
If anything ails him in that (early) age, let him say: 'Ye Prânas, ye Vasus, extend this my morning-libation unto the midday-libation, that I, the sacrifices may not perish in the midst of the Prânas or Vasus.' Thus he recovers from his illness, and becomes whole.
यदि इसी आयु-भाग में वह किसी रोग से पीड़ित हो तो कहे — 'हे प्राणो, हे वसुओ, मेरे इस प्रातःसवन को माध्यन्दिन-सवन तक विस्तारित कर दो; मैं — यज्ञकर्ता — प्राणों तथा वसुओं के बीच ही इस यज्ञ के साथ नष्ट न हो जाऊँ।' वह उस रोग से मुक्त होकर स्वस्थ हो जाता है।