VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Chandogya Upanishad 5.10

श्रोत्रँ होच्चक्राम तत्संवत्सरं प्रोष्य पर्येत्योवाच कथमशकतर्ते मज्जीवितुमिति यथा बधिरा अशृण्वन्तः प्राणन्तः प्राणेन वदन्तो वाचा पश्यन्तश्चक्षुषा ध्यायन्तो मनसैवमिति प्रविवेश ह श्रोत्रम् ॥ १० ॥

5.1.10 — shrotran hochchakrama tatsamvatsaram proshya paryetyovacha kathamashakatarte majjivitumiti yatha badhira ashrinvantah pranantah pranena vadanto vacha pashyantashchakshusha dhyayanto manasaivamiti pravivesha ha shrotram || 10 ||

The ear (hearing) departed, and having been absent for a year, it came round and said: 'How have you been able to live without me?' They replied: 'Like deaf people, not hearing, but breathing with the breath, speaking with the tongue, thinking with the mind. Thus we lived.' Then the ear went back.

श्रोत्र उत्क्रमण करके एक वर्ष बाहर रहकर लौटा और बोला — 'तुम मेरे बिना कैसे जीवित रहे?' उन्होंने उत्तर दिया — 'जैसे बधिर मनुष्य न सुनते हुए, किन्तु प्राण से श्वास लेते, वाक् से बोलते, चक्षु से देखते, मन से ध्यान करते रहते हैं — वैसे ही।' तब श्रोत्र ने पुनः प्रवेश किया।