VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Chandogya Upanishad 5.58

तेभ्यो ह प्राप्तेभ्यः पृथगर्हाणि कारयाञ्चकार स ह प्रातः सञ्जिहान उवाच न मे स्तेनो जनपदे न कर्दर्यो न मद्यपो नानाहिताग्निर्नाविद्वान्न स्वैरी स्वैरिणी कुतो यक्ष्यमाणो वै भगवन्तोऽहमस्मि यावदेकैकस्मा ऋत्विजे धनं दास्यामि तावद्भगवद्भ्यो दास्यामि वसन्तु भगवन्त इति ॥ ५ ॥

5.11.5 — tebhyo ha praptebhyah prithagarhani karayanchakara sa ha pratah sanjihana uvacha na me steno janapade na kardaryo na madyapo nanahitagnirnavidvanna svairi svairini kuto yakshyamano vai bhagavanto'hamasmi yavadekaikasma ritvije dhanam dasyami tavadbhagavadbhyo dasyami vasantu bhagavanta iti || 5 ||

When they arrived (the king) ordered proper presents to be made separately to each of them. And rising the next morning he said: 'In my kingdom there is no thief, no miser, no drunkard, no man without an altar in his house, no ignorant person, no adulterer, much less an adulteress. I am going to perform a sacrifice, Sirs, and as much wealth as I give to each Ritvig priest, I shall give to you, Sirs. Please to stay here.'

उनके आने पर राजा ने प्रत्येक के लिए पृथक्-पृथक् उचित स्वागत-विधि की। अगले प्रातः उठते हुए वे बोले — 'मेरे राज्य में न चोर है, न कृपण, न मद्यपी, न अनाहिताग्नि, न अविद्वान्, न व्यभिचारी, न व्यभिचारिणी। मैं यज्ञ करने वाला हूँ, भगवन्तो — प्रत्येक ऋत्विज् को जितना धन मैं दूँगा, उतना आपको भी दूँगा। आप यहाँ रुकें।'