VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Chandogya Upanishad 7.51

तदेष श्लोको न पश्यो मृत्युं पश्यति न रोगं नोत दुःखताँ सर्वँ ह पश्यः पश्यति सर्वमाप्नोति सर्वश इति । स एकधा भवति त्रिधा भवति पञ्चधा सप्तधा नवधा चैव पुनश्चैकादशः स्मृतः शतं च दश चैकश्च सहस्राणि च विँशतिराहारशुद्धौ सत्त्वशुद्धौ ध्रुवा स्मृतिः स्मृतिलम्भे सर्वग्रन्थीनां विप्रमोक्षस्तस्मै मृदितकषायाय तमसस्पारं दर्शयति भगवान्सनत्कुमारस्तँ स्कन्द इत्याचक्षते तँ स्कन्द इत्याचक्षते ॥ २ ॥

7.26.2 — tadesha shloko na pashyo mrityum pashyati na rogam nota duhkhatan sarvan ha pashyah pashyati sarvamapnoti sarvasha iti | sa ekadha bhavati tridha bhavati panchadha saptadha navadha chaiva punashchaikadashah smritah shatam cha dasha chaikashcha sahasrani cha vinshatiraharashuddhau sattvashuddhau dhruva smritih smritilambhe sarvagranthinam vipramokshastasmai mriditakashayaya tamasasparam darshayati bhagavansanatkumarastan skanda ityachakshate tan skanda ityachakshate || 2 ||

'There is this verse, "He who sees this, does not see death, nor illness, nor pain; he who sees this, sees everything, and obtains everything everywhere.

'इस पर यह श्लोक है — 'दर्शक मृत्यु नहीं देखता, न रोग, न दुःख देखता है; द्रष्टा सब कुछ देखता है, सर्वत्र सब कुछ प्राप्त करता है।' वह एकधा हो जाता है, त्रिधा, पञ्चधा, सप्तधा, नवधा हो जाता है; पुनः एकादश, एक-सौ-दस-और-एक, और एक हज़ार बीस रूपों में स्मृत होता है। आहार-शुद्धि से सत्त्व-शुद्धि, सत्त्व-शुद्धि से दृढ़ स्मृति, स्मृति-लाभ से समस्त ग्रन्थियों का विप्रमोक्ष होता है। ऐसे मृदित-कषाय (जिसके कषाय क्षीण हो चुके हैं) को भगवान् सनत्कुमार तमस् के पार दिखाते हैं। उन्हीं को लोग स्कन्द कहते हैं — उन्हीं को स्कन्द कहते हैं।'