Guru Granth Sahib 2.13
ਸੁਖੁ ਸੁਖੁ ਕਰੈ ਸਭੁ ਕੋਈ ਸੁਖੁ ਦੂਖ ਕਾ ਨਿਵਾਰਣੁ ॥ ਸੁਖੁ ਤ ਸਭਨਾ ਲੋੜੀਐ ਪਰ ਬਿਨੁ ਸਤਿਗੁਰ ਕੋ ਸੁਖੁ ਨ ਪਾਏ ॥ ਤਿਸੁ ਸੁਖ ਤੇ ਸਭੁ ਦੁਖੁ ਉਪਜੈ ਗਿਆਨੀ ਬੂਝੈ ਕੋਈ ॥ ਕਹੈ ਨਾਨਕੁ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸੁਖੁ ਪਾਈਐ ਸਚੁ ਨਾਮੁ ਸੁਖੁ ਹੋਈ ॥੧੩॥
sukh sukh karai sabh koee sukh dookh kaa nivaaran. sukh ta sabhnaa lorheeai par bin satigur ko sukh na paae. tis sukh te sabh dukh upjai giaani boojhai koee. kahai naanak gurmukh sukh paaeeai sach naam sukh hoee.
Everyone speaks of peace — peace that removes all pain. Everyone desires peace, but without the True Guru, no one finds peace. From that worldly peace, all suffering arises — only a rare wise one understands this. Says Nanak, through the Guru's way peace is found; the True Name alone brings peace.
'सुख-सुख' सब कहते हैं — सुख जो दुख मिटाए। सुख सब चाहते हैं, पर सतगुरु बिना सुख नहीं मिलता। उस (सांसारिक) सुख से ही सब दुख पैदा होता है — कोई विरला ज्ञानी समझता है। नानक कहते हैं — गुरमुख सुख पाता है; सच्चा नाम ही सुख है।