VedaLink

Ancient wisdom, verse by verse.

Guru Granth Sahib 2.18

ਏ ਸਰੀਰਾ ਮੇਰਿਆ ਇਸੁ ਜਗ ਮਹਿ ਆਇ ਕੈ ॥ ਕਿਆ ਤੁਧੁ ਕਰਮ ਕਮਾਇਆ ॥ ਕਿ ਕਰਮ ਕਮਾਇਆ ਤੁਧੁ ਸਰੀਰਾ ਜਾ ਤੂ ਜਗ ਮਹਿ ਆਇਆ ॥ ਜਿਨਿ ਹਰਿ ਤੇਰਾ ਰਚਨੁ ਰਚਿਆ ਸੋ ਹਰਿ ਮਨਿ ਨ ਵਸਾਇਆ ॥ ਗੁਰ ਪਰਸਾਦੀ ਹਰਿ ਮੰਨਿ ਵਸਿਆ ਪੂਰਬ ਲਿਖਿਆ ਪਾਇਆ ॥ ਕਹੈ ਨਾਨਕੁ ਏਹੁ ਸਰੀਰਾ ਪਰਵਾਣੁ ਹੋਆ ਜਿਨਿ ਸਤਿਗੁਰੁ ਸਿਉ ਚਿਤੁ ਲਾਇਆ ॥੧੮॥

e sareeraa meriaa is jag meh aai kai. kiaa tudh karam kamaaiaa. ki karam kamaaiaa tudh sareeraa jaa too jag meh aaiaa. jin har teraa rachan rachiaa so har man na vasaaiaa. gur parsaadee har mann vasiaa poorab likhiaa paaiaa. kahai naanak ehu sareeraa parvaan hoaa jin satigur sio chit laaiaa.

O my body, coming into this world, what deeds have you done? What deeds have you done, O body, since you came into this world? The Lord who formed your form — you have not enshrined that Lord in your mind. By the Guru's grace, the Lord comes to dwell in the mind, and one's preordained destiny is fulfilled. Says Nanak, this body becomes approved when one focuses consciousness on the True Guru.

हे मेरे शरीर, इस जगत में आकर तूने कौन से कर्म किए? हे शरीर, क्या कर्म किए जब तू जगत में आया? जिस हरि ने तुझे रचा, उस हरि को मन में न बसाया। गुरु-कृपा से हरि मन में बसता है; पूर्व-लिखित प्राप्त होता है। नानक कहते हैं — वह शरीर स्वीकार्य हुआ जिसने सतगुरु से चित्त लगाया।