Prashna Upanishad 4.10
परमेवाक्षरं प्रतिपद्यते स यो ह वै तदच्छायमशरीरमलोहितं शुभ्रमक्षरं वेदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञः सर्वो भवति | तदेष श्लोकः ॥
param evaksharam pratipadyate sa yo ha vai tad achhayam ashariram alohitam shubhram aksharam vedayate yas tu somya sa sarvajñah sarvo bhavati | tad esha shlokah ||
He who knows that imperishable — shadowless, bodiless, colorless, bright, and pure — he, dear one, becomes all-knowing, becomes all. As to this there is this verse.
वह परम अक्षर को ही प्राप्त करता है। हे सौम्य! जो उस छायारहित, शरीररहित, रक्तरहित, शुभ्र, अक्षर को जानता है — वह सर्वज्ञ हो जाता है, सब कुछ हो जाता है। इस विषय में यह श्लोक है।